Život Prešova
online
online
Vianočný večer sa ohláša zvonením a rozvoniavajúcimi dobrotami
23.12.2010 Celý región
Bratislava 23. decembra (TASR) - Vianočný večer sa začína v mnohých slovenských domácnostiach zvonením zvončeka.Nasleduje oblátka s medom a cesnakom, kapustnica, ryba, často opekance alebo pupáčiky a nakoniec už možno siahnuť po maškrtách v podobe drobného pečiva.
Zvonkárstvo na Slovensku prekvitalo najmä pred prvou svetovou vojnou. Bolo úzko spojené s chovom oviec a dobytka a rozšírené na Orave, Pohroní, v Turci, Liptove, na Gemeri či na Spiši. Patrilo medzi domáce remeslá, kde sa vyžadovalo mať aj hudobný sluch. Na Slovensku sa vyrábali dva druhy zvoncov. Liate zvonce, nazývané liatovce, spiežovce, sa zhotovovali zo zvonoviny – spieže (zliatina medi a cínu). V súčasnosti sa vyrábajú z mosadze totožným kovolejárskym spôsobom ako veľké kostolné zvony, ktoré sú tvarovo podobné. Liate zvonce vážili od 0,25 kg, podľa veľkosti. Plechové zvonce (klopáre) sa vyrábajú z plechu, ktorý sa vystrihne podľa šablóny a zaoblí kladivom. Boky sa spájajú nitovaním a letovaním. Hotové zvonce sa ladia podľa sluchu vykúvaním. Plechové zvonce vážia od 0,5 do 3 – 6 kg a bývali tvarovo i funkčne rozdielne. Zvonce pre ovce (šuliare) sú zväčša valcovitého tvaru. Kravské zvonce (klopáre) majú kužeľovitý tvar. Rozličné druhy zvoncov sa používali v rozmanitej signalizačnej funkcii podľa druhu zvierat (ovce, kozy, kravy, jalovina, svine atď. ) a podľa ich povahy a správania pri pasení. Pastieri v horskom teréne, kde boli viaceré salaše vedľa seba, uprednostňovali zvonce naladené na jeden hlas, tzv. jednohlasovú partiu (Spiš, Šariš), pričom každý salaš používal zvuk inej výšky.
Oblátky nájdeme takmer na každom slovenskom štedrovečernom stole. V minulosti ich pre celú dedinu piekol učiteľ a do domácností ich roznášali žiaci, ako to poznáme z televízneho filmu Vianočné oblátky (1977) podľa poviedky slovenského klasika Martina Kukučína o zvykoch a obyčajach našich predkov v období od Ondreja po Vianoce. Oblátky z jednoduchého liateho cesta s medom a škoricou môžu byť ploché alebo stočené do trubičiek.
Opekance sa pečú z kysnutého hustejšieho cesta. Gazdinky v časovom deficite našúľajú z cesta tyčinky cez celý plech a šikovné ruky detí ich potom pokrájajú na malé kúsky. Svedomitejšie gazdiné dajú na plechy už nakrájané cesto a veru sa im tie kúpené nevyrovnajú.
Zvonkárstvo na Slovensku prekvitalo najmä pred prvou svetovou vojnou. Bolo úzko spojené s chovom oviec a dobytka a rozšírené na Orave, Pohroní, v Turci, Liptove, na Gemeri či na Spiši. Patrilo medzi domáce remeslá, kde sa vyžadovalo mať aj hudobný sluch. Na Slovensku sa vyrábali dva druhy zvoncov. Liate zvonce, nazývané liatovce, spiežovce, sa zhotovovali zo zvonoviny – spieže (zliatina medi a cínu). V súčasnosti sa vyrábajú z mosadze totožným kovolejárskym spôsobom ako veľké kostolné zvony, ktoré sú tvarovo podobné. Liate zvonce vážili od 0,25 kg, podľa veľkosti. Plechové zvonce (klopáre) sa vyrábajú z plechu, ktorý sa vystrihne podľa šablóny a zaoblí kladivom. Boky sa spájajú nitovaním a letovaním. Hotové zvonce sa ladia podľa sluchu vykúvaním. Plechové zvonce vážia od 0,5 do 3 – 6 kg a bývali tvarovo i funkčne rozdielne. Zvonce pre ovce (šuliare) sú zväčša valcovitého tvaru. Kravské zvonce (klopáre) majú kužeľovitý tvar. Rozličné druhy zvoncov sa používali v rozmanitej signalizačnej funkcii podľa druhu zvierat (ovce, kozy, kravy, jalovina, svine atď. ) a podľa ich povahy a správania pri pasení. Pastieri v horskom teréne, kde boli viaceré salaše vedľa seba, uprednostňovali zvonce naladené na jeden hlas, tzv. jednohlasovú partiu (Spiš, Šariš), pričom každý salaš používal zvuk inej výšky.
Oblátky nájdeme takmer na každom slovenskom štedrovečernom stole. V minulosti ich pre celú dedinu piekol učiteľ a do domácností ich roznášali žiaci, ako to poznáme z televízneho filmu Vianočné oblátky (1977) podľa poviedky slovenského klasika Martina Kukučína o zvykoch a obyčajach našich predkov v období od Ondreja po Vianoce. Oblátky z jednoduchého liateho cesta s medom a škoricou môžu byť ploché alebo stočené do trubičiek.
Opekance sa pečú z kysnutého hustejšieho cesta. Gazdinky v časovom deficite našúľajú z cesta tyčinky cez celý plech a šikovné ruky detí ich potom pokrájajú na malé kúsky. Svedomitejšie gazdiné dajú na plechy už nakrájané cesto a veru sa im tie kúpené nevyrovnajú.
0
www.ZIVOTPO.sk
